GALÉRIA OSOBNOSTÍ 

foto

 

Klub dôchodcov 

Klik na obrázok:KDR

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Katolícka cirkev:

Založenie katolíckej farnosti
Starý a Nový Degeš bol v minulosti súčasťou katolíckej farnosti v Komjaticiach (spolu s Ondrochovom a Černíkom). Keďže Komjatice boli od osady vzdialené až na 1 aj ¾ hodiny cesty, jej obyvatelia častejšie navštevovali katolícke kostoly v Mojmírovciach alebo Dolnom Jatove. V osade sa nachádzala iba malá drevená zvonica vybudovaná panstvom.
Územnosprávna reorganizácia katolíckej cirkevnej správy v dôsledku Viedenskej arbitráže v roku 1938, keď sa Degeš stal pohraničnou obcou, zasiahla aj do života tunajších katolíkov. Apoštolská administratíva v Trnave sa rozhodla už 1 . apríla 1939 poveriť Jakuba Feketeho, kaplána v Mojmírovciach, výkonom duchovnej správy obcí Starý a Nový Degeš aj s ich majermi a obcou Poľný Kesov. Zároveň bol poverený skúmať možnosti zriadenia farnosti v Degeši a výstavbou kostola. Pretože obyvateľstvo obce prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania nebolo obzvlášť majetné, bohoslužby sa začali spočiatku konať v budove štátnej ľudovej školy. Fekete navrhol použiť pre rímskokatolícky kostol budovu sýpky, ktorá patrila Roľníckemu družstevnému liehovaru. S prestavbou sýpky na kostol sa začalo už na jar roku 1941 pod vedením architekta Smita z Nitry. Celý projekt bol financovaný z peňazí miestnych farníkov, darov, príspevkov štátu i prezidenta republiky.
Dňa 19. marca 1942 bola v Degeši zriadená samostaná katolícka farnosť. Jej prvým správcom sa stal Jakub Fekete, rodák z Rače. Farský kostol vznikol v rokoch 1939-1941 prerobením a adaptáciou sýpky, kde bol zriadený aj farský úrad a byt pre farára a kultúrna miestnosť. Organistom sa stal miestny učiteľ Podešva a po ňom Ján Arpáš.
 
Maketa kostola v marcipánovej podobe
 
Čokoládový katolícky kostol 
 

 


Evanjelická cirkev:

 
Kolonizácia a založenie štátnej kolónie v Starom a Novom Degeši v roku 1928 výrazne zasiahla aj do náboženského života Rastislavíc. Medzi kolonistami bolo viacero rodín evanjelického a. v. vyznania, ktorí postupne v obci založili evanjelický cirkevný zbor. Už v Pamätnom spise kolonistov z Degeša z 32. marca 1941 sa o pôvodnom zámere hovorilo: „Pri počiatočnom prevádzaní pozuemkovej reformy boli robené kolonie nábožensky smiešané. To sa však neosvedčilo, pretože ani jedna cirkev nemohla sa náležite starať o svojich veriacich. Preto bola snaha tvoriť kolonie nábožensky jednotné – katolícke zvlášť a evanjelické zvlásť. Degeš mala byť kolonia s evanjelickými kolonistami a tak sa aj stalo, že velká väčšina kolonistov v Degeši sú evanjelici. Kým zase susedné kolonie Poľný kesov a Veľká Dolina sú čiste katolícke. Rímskokatolíci, bývajúci v Degeši, boli prifarení ku Komjaticiam, evanjelici ku Koným Zámkom.“
Pôvodne sa služby Božie odbavovali v jednotlivých domácnostiach, neskôr v priestoroch štátnej jubilejnej školy (zriadenej v roku 1928) a v lete často na jej dvore. V ústrety im vyšli farári z cirkevného zboru Nové Zámky Juraj Holčík a od roku 1934 Matej Tásler, ktorí duchovne zaopatrovali degešských evanjelikov. Po pripojení Nových Zámkov k Maďarsku v dôsledku viedenskej arbitráže v roku 1938 sa Degeš začenil do Cirkevného zboru v Svätoplukove, ktorý vtedy spravoval evanjelický pastor Michal Cibulka.
V tom čase sa však čoraz intenzívnejšie začalo medzi degešskými evanjelikmi uvažnovať o stavbe vlastného kostola a vytvorení vlstného cirkevného zboru. Definitívne sa o tom rozhodlo 21. decembra 1934 a následne sa vypracoval projekt kostola, ktorý vypracoval zdarma architekt Václav Ložek z Prahy (mimochodom syn degešského kolonistu rímskokatolíckej viery). K položeniu a posväteniu základného kameňa evanjelického kostola v Starom Degeši došlo 27. júna 1937. Dňa 4. septembra 1938 bol kostol vysvätený.
Vysvätenie kostola bolo významnou udalosťou v dejinách obce, aj keď sa už konala na prahu smutných jesenných udalostí, ktoré vyvrcholili Viedenskou arbitrážou v októbri 1938, keď sa Degeš stal hraničnou obcou. Vysviacky sa zúčastnilo aj veľa ľudí z materských zborov kolonistov, ako aj zástupcovia rôznych úradov, spolkov a korporácií. Podľa záznamov v cirkevnej kronike sa vysviacka podobala na protiarbitrážovú manifestáciu nielen samotných evanjelikov, ale južných krajov vôbec. Zvlášť cennou bola prítomnosť biskupa evanjelickej cirkvi a. v. vyznania Dr. Samuela Štefana Osuského, ktorý vykonal posviacku kostola za asistencie seniorov a farárov z blízkeho a vzdialeného okolia.
K osamostatneniu evanjelického cirkevného zboru v Starom a Novom Degeši došlo krátko povysviacke kostola v roku 1939. Jeho prvým farárom sa stal Štefan Havlík (pôsobiavi v rokoch 1939-1942). Jeho nástupcom bol Ján Gajdoš, s ktorým boli osudy cirkevného zboru späté až do roku 1972. Pracoval veľmi aktívne, okrem duchovnej práce sa za jeho pobytu postavili moderná fara a zborový dom.
Celkový počet členov cirkevného zboru v Degeši sa pohyboval od 210 do 300 členov, čo nestačilo na komplexnú údržbu cirkevných budov aj plat farára z vlastných
príspevkov. Pri výstavbe kostola a fary bolo nutné organizovať zbierky v iných cirkevných zboroch, najmä v materských zborov kolonistov, ale využila sa aj pôžička z cirkevného ústredia a z nájomného za majetok odkúpený cirkevným zborom od pôvodných kolonistov.

Stránka

  • 1

 

 

 

 


Stránka

  • 1